tumblr statistics

Prihlásenie



Kto je online?

Práve tu sú 84 návštevníci a žiaden člen nie je on-line

Minichat

Vypnúť/zapnúť Zvuk Smajlíci História FAQ Kide Chat
18:07-- Eduard: No to sme dopadli teda! Ale je to vekom a samozrejme spoločenskými pomermi. Veľa všeličoho sa udialo, tak sa aj človek podľa toho nejak nastaví. Ja si hovorím každým rokom, že sa do niečoho pustím, ale vždy je to iba predsavzatie na Silvestra. Už sú iné priority, ale drieme to určite, nezanevieram. Uvidíme čo bude.
10:14-- Teslak: Aj u mňa priatelu už mi ostali v izbe lebo bicie, nejaké DJ prehrávače a zopár gitár.Ale neveril by si mi koľkokrát mi píšu ľudia ohľadom rady alebo opravy magnetofonov hlavne kotucakov.Ale celá zbierka je už dávno minulosť až na jeden mgf čo som dostal od kamaráta.
12:19-- Eduard: Jéééj, sem niekto aj píše? Ahoj Tomáš! No vieš, veľa vecí sa zmenilo, ale vidíš, žijem, zbierka zapadá prachom, ale pravidelne ju vysávam, takže nie je to až také zlé. Asi čakám na dôchodok, kedy budem mať na tieto veci omnoho viac času a voľnú myseľ.
13:18-- Teslak: Ako žiješ nebol som tu už niekoľko rokov
13:18-- Teslak: Ahoj Edo !
20:22-- Eduard: Zdravím, nie, 820-ku by som si chcel nechať. Tesla "expozíciou" som dosť oklieštil, nechávam si iba SM 260, 261 a 820-ku.
19:26-- glastron: zdravim eduard,nahodou teslu 820a nepredavate? dakujem
7:06-- Eduard: Palo, aj by som povedal, že je asi dobré sa zamyslieť či preferovať kvantitu, alebo kvalitu. Takže mojim plánom je oddeliť zrno od pliev a konečne na čo sa chystám už roky, zredukovať počet magičov doma. No ale je tu tá druhá zložka a to je čas. To už je horšie. Hodina denne by bol čas, ale na takúto robotu treba niekoľko hodín v kuse aby človek nestratil niť.
23:04-- PotPalo: Ono je hlavne problém s časopriestorom. Nieje čas a ani priestor. :S
17:01-- Eduard: Tak no, žijú, prežívajú, čaká sa na znovuzobudenie ktoré nie a nie prísť. :-)
14:15-- oneeeee: boomboxy ešte žijú .
18:22-- Eduard: No né, sem aj niekto chodí???? Krtek, kde máš web??? Ja žijem, s rúškom na ksichte!
14:52-- krtek: Všude to zdechlo, už to nikdo nesbírá :P
14:52-- karlosg: uz to tu zdochlo?
12:27-- Eduard: ... a posledný... :P
0:16-- PotPalo: Prvý! :P
18:40-- PotPalo: O mesiac o tomto čase už bude po Vianociach. Ako dobre. ;)
9:41-- Eduard: Aj tak to nikto nečíta a vôbec, netuším kde tá chyba je. Ja nemám čas čítať svoju vlastnú stránku! :P
16:38-- PotPalo: "webového profilu profilu " na hlavnej stránke...
18:32-- PotPalo: To jej otvoríme škárku bez sieťky, ale to je na druhom konci bytu, teda na balkóne, to by pavúky mali dlhú cestu až sem. To by trikrát zablúdili, než by sa mi sem odtiaľ dostali.
15:10-- Eduard: Ale jedno nechápem, ako tá hrdzavá mačka vie prejsť cez sieťku... O.O
14:43-- PotPalo: Aj u teba? Sedia v kúte a pozorujú dianie v miestnosti. Ja ich volám špióni. Ako sa dostanú dnu netuším, všade sú sieťky. Aj teraz tu jedného špióna mám, v kúte sa tvári že tam nieje.
12:25-- Eduard: Jáj Palino, rovnako ako nedokážem riešiť predčasný prechod žien do klimaktéria, nepomôžem ti ani v tomto. Blbá chrobač ale áno. Už sa sťahuje zvonka dnu a dom je plný spiderov.
22:22-- PotPalo: Blbá chrobač! Zase ten starý chrobák: keď sa prihlásim na boombox.sk (bez www, úvodná stránka) a kliknem na odkaz ktorý je s www na začiatku (áno, sú tu pomiešané časti stránky s a bez www), tak tam nie som prihlásený. A zrejme to funguje aj naopak. Preto som bol prihlásený kedysi dvakrát, páč to chcelo prihlásenie znova. Nejako to má rozdvojenú osobnosť, tento systém. Nech žije hmyz! :P
22:13-- PotPalo: Nič! Zabalené v troch červených krabiciach so striebornými hviezdičkami. Alebo pokiaľ predsa niečo, tak by som chcel svetový mier. Alebo aspoň svätý pokoj. :D
14:17-- Eduard: Palo zase rýpeš na moje najcitlivejšie miesta? :-) Ja mám problém s vianočnými darčekmi všeobecne a nieto ešte na boombox! Ozaj, čo chceš na vianoce pod stromček? O.O
13:16-- PotPalo: Ahóóój. Nech sa už niečo deje. Alebo sa čaká a bude to ako Vianočný darček? :D
6:31-- Eduard: Nazdar Maťo, ty telepat!!! Ešte ťa nedoštípali nadobro komáre? To som rád že si sa ozval, minulý týždeň som na teba myslel že ako sa asi máš. Super!
6:10-- yokohamaba: pozdravujem Eda a oznamujem,že žijem:-)
18:24-- Eduard: No, a to už ja nevyrábam, vôbec nič... Načo platím doménu a web? O.O

Iba registrovaní používatelia môžu prispievať do chatu, Zaregistruj sa alebo Prihlás

Fórum

Posledný príspevok

Zmeny v roku 2016 na BOOMBOX.sk

Zmeny na stránke BOOMBOX.sk v roku 2016


Prvou vizuálnou zmenou bolo odstrániť z Úvodnej stránky všetky náhľady na články, ktoré boli kedysi aktualitami, ale postupom času a prílišnou nečinnosťou na stránke sa z nich stali stariny, ktoré trčali na úvode a trojmesačný oznam sa tváril, že bol vydaný nedávno. Výsledkom potom mohlo byť pre čitateľa vlastne usúdenie, že sa tu aj tak nič nedeje a "nemám sem prečo veľmi často chodiť, veď sa tu aj tak nič nedeje". Takto si to mohlo povedať veľa ľudí a uznávam, že to vyzeralo dosť zanedbano, až nezodpovedne. Dalo by sa aj povedať: "načo robí tú stránku, keď tam nedáva nič nové?"  Tu si dovolím možno sebecky argumentovať, že tú stránku nerobím nasilu pre nikoho cudzieho, ale hlavne pre seba a pre svojich blízkych, dajme tomu aj fanúšikov. Musím to tu spomenúť, keď už som začal tému. Takže skôr ako začnem vysvetľovať ďalej príčiny zmien, vysvetlím aj postoj k určitým názorom, s ktorými som sa doteraz stretol.


Živím sa úplne niečím iným a v posledných mesiacoch mám zo závislej činnosti akurát frustrácie a nadmernú únavu, ktorá sa všeobecne podpisuje na mojom psychickom stave a sme pri jadre problému. Keď prídem otrávený z práce domov, najem sa, zažnem si pri stolíku lampu, lebo je už väčšinou tma, mám sa púšťať do renovácií rozsypaných strojov, ktoré treba až niekoľko dní presviedčať o tom, aby naplno otvorili svoju charizmu? Znamená to pracovať neskoro do noci pri umelom svetle s vedomím, že o pár hodín znova vstávam do náročnej práce, kde za židovsko-kapitalistický pohľad na platy zamestnancov v bývalom východnom bloku s prihliadnutím na cenu guláša v Humennom musím podávať určité výkony, pretože ak to neurobím ja, tí ľudia podo mnou už vôbec, čo má za následok znefunkčnenie pracoviska, čo sa znova len dozvedia nadriadení a budú nasledovať otázky typu "Čo sa deje?", "Nepotrebujete pomoc?" (medvediu, ktorú by som od nich určite dostal, nie!!!!). Takže toľko na vysvetlenie situácie, že prečo doma nerelaxujem so svojim hobby. Ak to niekomu stále nedošlo, dám ešte jeden argument. Ale vravím, je pre tých menej chápavých, takže kto to doteraz pochopil, už nemusí ďalej čítať.
Mnoho ľudí si myslí, že toto moje hobby je činnosť, pri ktorej by som si mal oddýchnuť a odreagovať sa z každodennej rutinnej práce. Alebo ešte použijú iné slovo: Relaxovať. Súdny človek to pochopí. Toto nie je relax! Toto je práca! Otvoríte mašinu a teraz neviete čo skôr. Či čistiť, lebo je celá zasvinená, zaprášená, prípadne zagebraná od Kontoxu zo škár prepínačov, alebo rozoberať a za pochodu hľadať problém. Musíte rozmýšľať čo sa stalo, prečo to nehrá, prečo to bzučí, nenahráva, ako nahradiť toto zlomené, chýbajúce... Začnete robiť, nedarí sa. Láme sa pod rukami, bodaj by nie, zariadenie má často aj 40 rokov. Opravíte jednu vec, pokazí sa druhá. Opravíte druhú vec, poskladáte stroj, všetko je v poriadku. Po ani nie 5 minútach vo nútri niečo pukne a počuť iba jemný šum. Znova rozoberať.......... a takto dookola s nespočetným množstvom zmien. Prepáčte, ak toto má byť relax a upokojenie, tak určite nie! Predvediem zopár modelov, za akých okolností by sa táto činnosť dala brať ako hobby a relax:

Fikcia: Som invalidný dôchodca, nezamestnaný, starobný dôchodca, dobrovoľne nezamestnaný, podnikateľ, na ktorého robia druhí a firma fičí sama, indivíduum pracujúce z tepla domova so schopnosťami pracovať manuálne bez väčších porúch motoriky, bez akýchkoľvek porúch, to je jedno. Nazvem takéhoto človeka "nezamestnanec". Skrátka jedinec, ktorý nemá stanovený režim, že chodí každý deň od pondelka do piatku na minimálne 8,5 hodín do práce + cesta domov. Takže ako vyzerá deň nezamestnanca? Viem, že okrem lekára nemusím ísť nikam, vstanem keď chcem, pretože nejdem do práce!!! A tu je veľká zmena. Nekoná sa tu každodenné vstávanie pred siedmou hodinou ráno, žiadne nenávistné holenie sa pred zrkadlom, rýchlo sa obliecť, zmeškám do práce... Som teda nezamestnanec, som doma, nechodím do práce a pozor, prichádza rozdiel od zamestnanca: Kladiem si otázku: Vstanem, alebo si ešte hodinku poležím? Vidíte ten rozdiel? Mám možnosť slobodného výberu. Vstanem, alebo si ešte poležím? Dobre, vstanem kedy budem chieť. Čo budem robiť? No najem sa, nikam nemusím ísť, čo to tu mám na stole? Koľko je hodín? Fíha, to už je deväť ráno? Tak sa pozriem čo to tu mám na stole. Aha, magnetofón. Pustím sa doň, však čo budem robiť? A idem na to. Prichádza križovatka zhrnutia ranného režimu.
Zamestnanec: Je cca od 7:30 v práci, nemô
že odtiaľ odísť, prípadne fušovať na svojch veciach. Čaká na koniec pracovnej doby aby sa mohol venovať niečomu, čo ho baví, alebo bavilo kedysi.
Nezamestnanec: Kým zamestnanec už dávno pracuje, on má možno polnoc a o deviatej hodine (ak nie neskôr) začína uvažovať nad tým, čo bude robiť, nakoľko zamestnanec už má úplne jasno čo bude robiť v ten deň, ba čo viac, uvažuje už o tom, koľko vecí nestihne a čo bude musieť presunúť na druhý deň, za čo bude akurát zdrbaný.

Poobedný, večerný, až nočný režim:
Zamestnanec: Vracia sa navečer znechutený domov s vedomím, že ho na stole čaká rozrobený magnetofón na stole, pričom už dávno zabudol, kde včera, alebo dnes nad ránom skončil a čo si povedal, že bude robiť na druhý deň. Tí čo s renováciami majú skúsenosti vedia, že najhoršie je odísť od rozrobenej práce.
Nasilu sa v rýchlosti naje a sadá za dielenský stolík. Chvíľu pozerá na to, kde skončil a púšťa sa do druhej smeny. Do noci. Darí sa, nedarí sa, striedavo, raz tak, raz tak. O jedenástej v noci nervózne pozerá na hodiny, sakra, nejak to ubehlo, kedy pôjdem spať? Odtrhne pohľad od hodín, a ide ďalej. Po chvíli pohľad na hodiny: 0:30. Do riti, chcel by som to pred spaním dokončiť, sakra, kto bude vstávať ráno do roboty, rozbitý, s očami zalepenými a unavenými od žiarivkového svetla?...O pol druhej za výdatného štebotania manželky, že aj zajtra je deň, poďme už spať, líham do postele, že ešte pol hodinu analyzujem svoju prácu a posledné čo si vyrátam s hromžením: Kurva, mám 4,5 hodiny, ak nie menej na spánok a zase do roboty!!! A ďalší deň to isté.

Nezamestnanec: Navečer, keď sa zamestnanec unavený z celého dňa vráti domov, je nezamestnanec v plnom prúde práce, činil sa celý deň, manželka mu medzitým zohriala obed, prípadne posedeli nad kávičkou a pozvoľna si sadal k stolíku a podľa chuti pracoval. Rozhodne sa dostal ďalej ako zamestnanec, ale čo je najdôležitejšie, je v omnoho lepšej psychickej pohode na rozdiel od zamestnanca.
Kto to ani po tomto nepochopil, nevadí. Nech si ide pozrieť nejaké hubárske fóra.

Na záver osobného blogu si ešte dovolím povedať zopár viet: Áno, uvedomujem si, nikto ma do práce nenúti chodiť. Už nie je socializmus, z Ústavy bola vypustená stať o povinnosti pracovať. Ostala tam iba veta, že mám na prácu právo. A v mojom prípade to nie je ani za minimálnu mzdu, tak čo sa sťažujem, že áno? Aj to si volím dobrovoľne. Nemusím vstávať, nemusím robiť na židov, mormónov, slobodomurárov, nemusím nič. Stačí tak málo. Môžem podať výpoveď a byť slobodný, dobrovoľne nezamestnaný a môžem sa venovať môjmu hobby slobodne a tak, ako si po otvorení očí ráno poviem. Narodil som sa pre prácu, mne nie je súdené získavať financie otvorením náruče a pokrikom "Somárik, zatras sa!". Preto chodím do práce a neostáva mi preto logicky čas na hobby tak, ako by som si predstavoval. A konečne sme vo finále: Pretože som si zvolil cestu nechať sa fyzicky aj psychicky vykorisťovať tým, že som zamestnaný a neohodnotene robím na niekoho druhého, nemám sa čo čudovať, že mi ostáva málo času a síl na svoje záľuby! Ja mám vo veci jasno, ale práve tí druhí nie.
Aby si zase niekto nemyslel, som si vedomý toho, nezamestnancov dlhodobo nikto neživí, musia to robiť sami. Sú to sociálne dávky, prípadná dočasná podpora v nezamestnanosti, invalidný dôchodok a hlavne príležitostné príjmy. Z niečoho žiť treba. Ale uskromnia sa. A povedia si, občas za mesiac pohnem zadkom, niečo zarobím a je to vždy lepšie ako robiť 3x toľko a 50% príjmu odovzdať ako výpalné štátu na daniach a mať tak isto.


Poďme teda konečne k zmenám na webe:

Ako som už spomínal, nakoľko noviniek z renovácii nepribúda tak veľa a s takou intenzitou, že by sa každú chvíľu na Úvodnej stránke objavil nejaký pokec o novej mašine, rozhodol som sa urobiť skôr ukážku statickej prezentácie svojho portfólia zbierky.
Ako ste si ráčili všimnúť, ponuka sa ukazuje v jednotlivých oknách, kde je vidieť rozdelenie zbierky do jednotlivých kategórií. Jednoduché a prehľadné. Pred tým to bola vyskakovacia ponuka z hlavnej lišty. Na niektorých stolných počítačoch sa dokonca ani pri myši nedalo zaručiť, že po prebehnutí po hlavnej lište a rozbalení ponuky, sa táto, akonáhle zacítila myš, nezrolovala späť. Po niekoľkých pokusoch rozbaliť lištu to určite vzdali aj tie najslilnejšie povahy. Ďalším prípadom boli používatelia Androidu hlavne na dotykových tabletoch a mobilných telefónoch. O tom ani písať nebudem, iba dúfam, že veľa týchto zariadení neskončilo prilepených o stenu emotívnym a prudkým vrhnutím z rúk smerom čo najďalej od tela. Takže suma sumárum, preriedil som aj hlavnú ponuku a do lišty umiestnil iba odkazy, ktoré
majú v sebe iba jednu ponuku (jediný klik) a nie viacero. Uľahčila sa orientácia aj technicky neznalého návštevníka, ktorý napríklad nemusí vedieť, čo je to kazetový deck. Ale pri pohľade na obrázok, že je to plochá skrinka s viditeľnou kazetou, mu dáva zhruba najavo čo bude sekcia obsahovať bez zbytočného preklikávania.
Nesmiem opomenúť jednu dôležitú informáciu. Na každom zariadení, prehliadači a rozlíšení monitora sa stránka zobrazuje inak. Stránka bola vyvíjaná a je odporúčaná na rozlíšenie 1280 x 1024px. Mám počítač na prácu a nie na hry, filmy a iné blbosti. Ak potrebujem otvoriť dokument, zúrim, že na 16:9 monitore nevidím nič poriadne. Preto taký monitor okrem TV u nás ani nenájdete. To, že si niekto prehliada stránku v režime 1024x768 je jeho problém a musí rátať s určitým diskomfortom. Ja používam veľký 19´´ Fujitsu Siemens, tuším 4:5, či 5:4, skrátka nie 4:3 a ani omylom 16:9.

Okrem úpravy celej úvodnej stránky a hlavnej ponuky (lišty) som pristúpil aj k zmene bočných panelov. Tie boli pôvodne po oboch stranách. Ľavá a pravá. Rozhodol som sa umiestniť lištu iba vľavo a zredukovať počet odkazov na nich. Samozrejme sa zvýši aj rýchlosť načítavania, čo je dnes veľmi užitočné. Chcem, aby si stránku mohol niekto pozerať aj napríklad na susedovej wifine na chate, kde sused pozerá v jednom kuse stream a chudák parazitne pripojený si potom moc neškrtne a na naťahovanie stránky čaká aj minútu.
Ľavá bočná lišta teda obsahuje podľa mňa tie najzákladnejšie moduly ako prekladač, keby prišiel náhodný návštevník zo zahraničia, prihlasovacie okná, vyhľadávanie na stránke atď.

Minichat: Chatovacie okno, ktoré slúži na okamžitý kontakt, prípadne online diskusiu prihlásených používateľov. Mal som veľkú dilemu. Sprvoti bol minichat otvorený pre každého, ale ako vždy, všetko dobré sa musí nakoniec skurviť a stalo sa to, čo som nechcel. Minichat si našli spamroboti a začali zaplavovať minichat rôznymi otravnými a neželanými spammi. Skončila sranda, musel som zatvoriť chat iba pre registrovaných. Tam sa roboti zatiaľ nedostali. Samozrejme sme so ženou skúšali rôzne CAPCTHA moduly, a kontrolné mechanizmy, aby sa do chatu dostali iba živí ľudia, ale nefungovali dobre, tak bolo finálne rozhodnutie nechať chat iba pre registrovaných. Lenže keď tam nikto nič mesiac nenapísal, tak som si povedal, že ho vyhodím odtiaľ, keďže sa nepoužíva. Ibaže zopár nemenovaných ľudí ma presviedčalo, že veď jesť nepýta, nech ho tam nechám, občas tam niekto niečo šplechne. A povedal som si dobre. Ak niekto myslí účasť na tejto stránke vážne, požiada o registráciu a stane sa platným členom našej komunity, môže prispievať do chatu.

Registrácia, výhody, nevýhody, realita: Pôvodne som chcel citeľne zvýhodniť našich členov, registrovaných používateľov. Chcel som, aby mali väčšie privilégiá, mali prístupy k veciam, ktoré si človek musí zaslúžiť, aby ich mohol čítať. Avšak tento retardovaný systém JOOMLA má iba obmedzené možnosti práce s privilegovanými používateľmi. Áno, články sa dajú zamykať, ale pokiaľ ide o moduly, prípadne jednotlivé obrázky, odkazy, je to už horšie. Nebudem sa tu viac rozpisovať, nie je dňa, keby som nemyslel na to ako s tým vydrbať. Aj som apeloval na ľudí, napíšte, čo by sa dalo, v čom by mali mať výhodu registrovaní.... odozvy žiadne. Rád odpoviem na každý dotaz. Jedno je však isté, určite do kuchyne čo sa pripravuje, teda čo mám ešte nezreštaurované "na sklade", prípadne čo už odišlo a ostal mi článok a chcem sa oňho ďalej deliť s návštevníkmi, tak si ho zaslúžte, registrujte sa!

Fórum: Nemenilo sa v rámci týchto úprav, ale od začiatku, verte nám, vybrali sme to najmenej debilné. Tak isto ako Minichat. Od začiatku malo podmienenú registráciu, ale aj to je iba dobre. Viem si predstaviť to kvantum spamu, keby bolo otvorené. V podstate ma Fórum netrápi. Nikto tam nechodí, nediskutuje sa.... aj to som uvažoval že vypnem, ale... neviem, nechal som ho. Aby bol vo fóre život, musela by sa tu v provm rade vytvoriť aktívna komunita, ktorá by sem denne chodila a "nevedela by bez seba vydržať čo len deň". A taká situácia pochybujem že nastane. Zase chápem, že na nete je toľko fór, že nie je dôvod fandiť si, že práve na BOOMBOX.sk začnú chodiť ľudia. Museli by to byť zberatelia telom aj dušou a takých je ozaj veeeeeľmi málo a je otázne, či si majú vôbec čo povedať do dlhodobejšej perspektívy.

Návštevná kniha. Vypol som ju. Absolútne neplnila účel a zase ako vo všetkom, čo je otvorené, začalo sa mi do nej denne hrnúť aj 10 spamových príspevkov s odkazmi na rôzne weby. Čo bolo treba urobiť? Autorizovať príspevky. A to tak, že človiečik niečo napísal a mohol čakať, kedy si v administrácii všimnem že niekto reálny niečo napísal a zverejnil som mu jeho príspevok. A ten chudák, keď nevidel príspevok dva dni napriek upozorneniu, že treba čakať, si myslel, že NK nefunguje. No nie, nepotrebujem aby mi tam vypisovali ľudia ako sa im stránka páči a aký som dobrý človek atď. Niektorí boli hnilí mi napísať mail, odkaz, riešili dotazy cez Návštevnú knihu. Pričom keby si klikli na kontakt, otvorili tému vo fóre... Nie, to bolo veľa práce. Tak nebude nič a nikomu určite nebude chýbať!

Okno Facebook: Irituje ma! Ale áno, sú ľudia, čo sú na FB a okamžite lajkujú, prípadne hneď reagujú. Neviem však či má nevyhnutný zmysel mať na stránke okno s FB, kde už ani nikto nelajkuje. Je 165 likov dosť alebo málo? Ja uvažujem, že to okno z ľavého horného rohu dám úplne preč. Ja osobne na tom FB ani moc nefičím. Uvedomujem si však silu FB. Dokáže pritiahnuť kopu ľudí. Neviem, táto otázka je otvorená. A viem aj že akonáhle dám niečo von len tak, tak sa zvýši návštevnosť, ale akonáhle to dám na FB, návštevnosť vystrelí a skoro vždy to má za následok nejaký like na FB.


Epilóg: www.BOOMBOX.sk je moja stránka. Nie je zárobková, platím si sám doménu prvej úrovne, webpriestor, nič od nikoho nedostanem zadarmo, nemám tu reklamu. Nerobím servis, aj keď by bol záujem, nie. Na to, čo by som dával času do precíznych prác, tieto presedené hodiny by mi nikto nezaplatil.
Kompletné technické zázemie robíme s manželkou. Vizuálny výsledok webu je obraz mojich možností a vízií. Mohlo by sa aj povedať, že vytvorenie si osobnej stránky spĺňa aj narcistické úchylky tvorcu webu. V mojom prípade to však nie je, to vám zodpovedne prehlasujem. Stretol som sa s veľa ľuďmi a všetci boli nadšení keď tu v obývačke videli zbierku a chválili stránku z hľadiska toho, že nikto sa tu na Slovensku do takej hlbokej miery nezaoberá vnútornou problematikou a hlavne, nikto sa nie je ochotný deliť so svojim know-how a takto verejne odokryť pokrievku hrnca, v ktorom sa všetko varí ako práve táto stránka. Ďalšia neodškriepiteľná vec je určitá forma závisti. Povedzte, komu sa z týchto ľudí chce vytvoriť si vlastný web? Veľmi dobre vedia, resp. tušia, čo je za tým a iný pohľad je, že to robiť nevedia, nechce sa im do toho, nie sú ochotní venovať takejto činnosti svoj čas. Tak radšej osierajú. A mohutne. Mám spätné väzby, Slovensko je malé, ale neriešim to.
Samozrejme, čím viac ľudí bude poznať finesy a tajomstvá tejto oblasti, tak o to menej pôjde nafúknutý biznis s napríklad aj boomboxami. Na Slovensku máme veľa ťažkých tzv. zberateľov, ktorí básnia o tom, aké sú tieto stroje super a jedno s druhým, pritom na inzercii vidíte jeden konkrétny model predáva dajme tomu za 100€, hneď na druhý, tretí deň je rezervovaný, potom zmizne, a o tri týždne sa ten istý stroj predáva za 220€ s menšími chybami, ale v super stave, rarita a samozrejme, max. do 4 dní je rezervovaný a fiktívne predaný. Iba kvôli tomu, aby sa namotali ľudia na to, že boomboxy a hlavne tie menej dostupné majú svoju vysokú cenu a idú na dračku. Biznis, biznis a ešte raz sprosttý biznis.
Dobre, o tom niekedy v inom článku v Zápisníku. Ja len že nie je všetko zlato čo sa blyští a nie je všetko dané, čo je písané.

Skončila sa prvá viditeľná etapa malej prestavby webu, samozrejme, vždy keď ma niečo napadne, alebo mi niekto poradí, pokúsim sa nápady aplikovať do skutočnosti. Zatiaľ ďakujem za priazeň, povzbudzovanie a pozornosť pri čítaní článkov.
 


Späť na Zápisník

Späť na Úvodnú stránku
© Eduard, www.boombox.sk
 

| + -